Kysucká kultúrna nadácia
Členovia orgánov nadácie
| Členovia orgánov nadácie 2008 |
| Členovia orgánov nadácie 2005 |
Anton BLAHA
Narodil sa 22. apríla 1934 v Čadci. Gymnázium navštevoval od roku 1949 v Žiline, maturoval roku 1953 v Čadci. Počas štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bol v roku 1956 disciplinárne postihnutý za organizovanie a účasť na študentských udalostiach. Musel odísť pracovať do výroby v Československej plavbe dunajskej. Po roku v štúdiu pokračoval. Promoval roku 1959, akademický titul JUDr. získal roku 1961, hodnosť CSc. roku 1982.
Začínal pracovať ako advokátsky koncipient, od roku 1963 začal vykonávať advokátsku prax, od júna 1965 pracoval v Ústredí slovenskej advokácie. V r. 1968–1970 bol prvým tajomníkom obnovenej Jednoty slovenských právnikov. Z funkcie bol odvolaný spolu s predsedníctvom na príkaz ministra v rámci normalizácie. V r. 1970–1972 pracoval ako riaditeľ sekretariátu primátora Bratislavy, od r. 1972 na Úrade vlády SSR ako odborný poradca, vedúci sekretariátu predsedu vlády; v r. 1986–1990 bol predsedom Ústredia slovenskej advokácie a Slovenskej advokátskej komory; v r. 1990–1997 zastával funkciu podpredsedu Slovenskej advokátskej komory. Je predsedom a spoluzakladateľom Nadácie slovenskej advokácie. Od r. 1966 bol externým členom Katedry pracovného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, viedol semináre a prednášal na Právnickej fakulte a na Obchodnej fakulte Ekonomickej Univerzity v Bratislave.
Publikoval z oblasti občianskeho, pracovného a trestného práva. Podieľal sa na vydaní Vysvetlivky k Zákonníku práce (1966), Pracovné právo pre ekonómov (1972, skriptá), Československé socialistické pracovné právo (1974, skriptá), Československé socialistické pracovné právo (1978, skriptá) a prvej učebnice Pracovného práva u nás (1981). Publikuje v odbornej tlači. V spoločenskej publicistike sa venuje najmä oblasti kultúry a umenia, prispieva do denníkov a časopisov.
Bol členom Stálej legislatívnej skupiny pre pracovné právo Legislatívnej rady federálnej vlády ČSSR a členom Legislatívnej rady vlády SSR. Viedol autorský kolektív pri príprave prvého zákona o súkromnom výkone advokátskeho povolania, ktorý bol prijatý s účinnosťou od 1. 7. 1990. Od tohto roku vykonáva súkromnú advokátsku prax, najmä v zložitých právnych prípadoch, v rámci spoločenstva advokátov Blaha, Erben&partneri. Venuje sa najmä občianskemu, obchodnému a finančnému právu.
V r. 1981 bol iniciátorom a spolu s M. Cipárom, M. Gregušom, M. Hüblom, M. Mravcom, M. Paštékom, O. Zimkom a ďalšími spoluzakladateľom Kysuckej galérie.
Ako maturant v r. 1953 založil (spolu so Š. Špaldoňom, P. Papšom, J. Drškom, J. Rumanom, J. Drdošom, F. Molnárom a ďalšími) Kysucký maratón a bol aj predsedom prvého organizačného výboru. Od r. 1976 bol členom výboru a od r. 1978 až do roku 1990 viedol Basketbalový klub TJ Internacionál Bratislava, ktorý vtedy dominoval v česko-slovenskom basketbale. V r. 1993 spolu s F. Repákom, J. Potočárom, A. Zimkom, P. Papšom, E. Romanom, L. Polkom, I. Hudecom a ďalšími zakladal Kysuckú kultúrnu nadáciu v Bratislave, ktorá významne podporuje napr. detský domov v Hornom Kelčove a ďalšie spoločenské, najmä kultúrne a vzdelávacie aktivity, profiluje spoločensky aktívny verejný život Kysučanov nielen na Kysuciach, ale aj v zahraničí. Je podporovateľom umenia a športu. V r. 2001 daroval Kysuckej galérii zbierku umeleckých diel.
V r. 1996 mu bola udelená Pamätná medaila Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Začínal pracovať ako advokátsky koncipient, od roku 1963 začal vykonávať advokátsku prax, od júna 1965 pracoval v Ústredí slovenskej advokácie. V r. 1968–1970 bol prvým tajomníkom obnovenej Jednoty slovenských právnikov. Z funkcie bol odvolaný spolu s predsedníctvom na príkaz ministra v rámci normalizácie. V r. 1970–1972 pracoval ako riaditeľ sekretariátu primátora Bratislavy, od r. 1972 na Úrade vlády SSR ako odborný poradca, vedúci sekretariátu predsedu vlády; v r. 1986–1990 bol predsedom Ústredia slovenskej advokácie a Slovenskej advokátskej komory; v r. 1990–1997 zastával funkciu podpredsedu Slovenskej advokátskej komory. Je predsedom a spoluzakladateľom Nadácie slovenskej advokácie. Od r. 1966 bol externým členom Katedry pracovného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, viedol semináre a prednášal na Právnickej fakulte a na Obchodnej fakulte Ekonomickej Univerzity v Bratislave.
Publikoval z oblasti občianskeho, pracovného a trestného práva. Podieľal sa na vydaní Vysvetlivky k Zákonníku práce (1966), Pracovné právo pre ekonómov (1972, skriptá), Československé socialistické pracovné právo (1974, skriptá), Československé socialistické pracovné právo (1978, skriptá) a prvej učebnice Pracovného práva u nás (1981). Publikuje v odbornej tlači. V spoločenskej publicistike sa venuje najmä oblasti kultúry a umenia, prispieva do denníkov a časopisov.
Bol členom Stálej legislatívnej skupiny pre pracovné právo Legislatívnej rady federálnej vlády ČSSR a členom Legislatívnej rady vlády SSR. Viedol autorský kolektív pri príprave prvého zákona o súkromnom výkone advokátskeho povolania, ktorý bol prijatý s účinnosťou od 1. 7. 1990. Od tohto roku vykonáva súkromnú advokátsku prax, najmä v zložitých právnych prípadoch, v rámci spoločenstva advokátov Blaha, Erben&partneri. Venuje sa najmä občianskemu, obchodnému a finančnému právu.
V r. 1981 bol iniciátorom a spolu s M. Cipárom, M. Gregušom, M. Hüblom, M. Mravcom, M. Paštékom, O. Zimkom a ďalšími spoluzakladateľom Kysuckej galérie.
Ako maturant v r. 1953 založil (spolu so Š. Špaldoňom, P. Papšom, J. Drškom, J. Rumanom, J. Drdošom, F. Molnárom a ďalšími) Kysucký maratón a bol aj predsedom prvého organizačného výboru. Od r. 1976 bol členom výboru a od r. 1978 až do roku 1990 viedol Basketbalový klub TJ Internacionál Bratislava, ktorý vtedy dominoval v česko-slovenskom basketbale. V r. 1993 spolu s F. Repákom, J. Potočárom, A. Zimkom, P. Papšom, E. Romanom, L. Polkom, I. Hudecom a ďalšími zakladal Kysuckú kultúrnu nadáciu v Bratislave, ktorá významne podporuje napr. detský domov v Hornom Kelčove a ďalšie spoločenské, najmä kultúrne a vzdelávacie aktivity, profiluje spoločensky aktívny verejný život Kysučanov nielen na Kysuciach, ale aj v zahraničí. Je podporovateľom umenia a športu. V r. 2001 daroval Kysuckej galérii zbierku umeleckých diel.
V r. 1996 mu bola udelená Pamätná medaila Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Jozef Markulják
Narodil sa 8. októbra 1955 v Oščadnici. Roku 1974 maturoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši. Roku 1980 promoval na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pracovať nastúpil v Okresnom stavebnom podniku v Čadci, roku 1982 prešiel do podniku Železničné staviteľstvo Bratislava, stal sa hlavným inžinierom s pôsobnosťou pre celú ČSSR. Podieľal sa na rekonštrukcii budovy Federálneho ministerstva dopravy v Prahe, preložky trate tzv. ‚Ervinského koridoru‘ v severných Čechách, na stavbe Železničnej polikliniky v Bratislave. Za viaceré zlepšovacie návrhy dostal Zlatý odznak – Zaslúžilý zlepšovateľ. Publikuje odborné články z oblasti železničnej dopravy.
Roku 1990 založil vlastnú firmu Domex. Jej prostredníctvom uskutočňuje stovky stavieb a rekonštrukcií pamiatkových objektov. Spolupracuje s poprednými domácimi i zahraničnými architektmi. Podporuje mnohých výtvarníkov a spisovateľov. Značné finančné prostriedky venuje na charitatívnu činnosť v mnohých detských domovoch a ústavoch pre telesne postihnutých. Je zakladajúcim členom Kysuckej kultúrnej nadácie, ktorú nezištne podporuje nielen svojou prácou, ale aj finančne. Je v nej predsedom Správnej rady.
Roku 1990 založil vlastnú firmu Domex. Jej prostredníctvom uskutočňuje stovky stavieb a rekonštrukcií pamiatkových objektov. Spolupracuje s poprednými domácimi i zahraničnými architektmi. Podporuje mnohých výtvarníkov a spisovateľov. Značné finančné prostriedky venuje na charitatívnu činnosť v mnohých detských domovoch a ústavoch pre telesne postihnutých. Je zakladajúcim členom Kysuckej kultúrnej nadácie, ktorú nezištne podporuje nielen svojou prácou, ale aj finančne. Je v nej predsedom Správnej rady.
Dušan Mikolaj
Narodil sa 14. marca 1948 v Lodne. Roku 1971 ukončil štúdium slovenčiny a angličtiny na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Bol redaktorom vo viacerých denníkoch (Smer, Smena, Nový deň), šéfredaktorom alebo zástupcom šéfredaktora v časopise Slovensko, určenom zahraničným Slovákom, časopisu pre mladú literatúru Dotyky, dvojtýždenníka pre miestnu kultúru Národná osveta, týždenníka Žilinského samosprávneho kraja Región Žurnál. V rokoch 1994–1998 pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie miestnej a regionálnej kultúry Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Teraz pracuje v redakcii Učiteľských novín a rediguje štvrťročník Slovensko.
Literárne debutoval novelou Také korene (1979), ktorú venoval obyvateľom rodného Lodna, z kysuckého prostredia čerpal i v knihách poviedok Kone (1981), Smrteľné dedičstvo (1994) a Medová baba (2006). Životopisný žáner charakterizujú jeho práce o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi (Stanem sa básnikom, 1990) a o významnom maliarovi Milošovi Alexandrovi Bazovskom (Tlejúce slnko, 1994, ocenená medzinárodnou Cenou E. E. Kischa). Sústavne sa venuje kultúrnej publicistike a mapovaniu života a tvorby menej známych osobností slovenskej literatúry a umenia. V r. 1995 spolu so spisovateľom Drahoslavom Machalom zostavil publikáciu Pocta Belovi Kapolkov chodník. Roku 2002 vydal knihu o slovenských výtvarníkoch Majstri štetca (takisto odmenená Cenou E. E. Kischa a má na Slovensku priekopnícky význam pri popularizácii výtvarného umenia. Nadácia Matice slovenskej mu i s prihliadnutím na to udelila Prémiu Milana Thomku Mitrovského za tvorivé výkony v oblasti výtvarného a slovesného umenia za rok 2003. Roku 2008 publikoval memoárovú knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju.
V KKN pôsobil od roku 2002 ako člen Správnej rady. Od začiatku roku 2008 je správcom KKN.
Literárne debutoval novelou Také korene (1979), ktorú venoval obyvateľom rodného Lodna, z kysuckého prostredia čerpal i v knihách poviedok Kone (1981), Smrteľné dedičstvo (1994) a Medová baba (2006). Životopisný žáner charakterizujú jeho práce o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi (Stanem sa básnikom, 1990) a o významnom maliarovi Milošovi Alexandrovi Bazovskom (Tlejúce slnko, 1994, ocenená medzinárodnou Cenou E. E. Kischa). Sústavne sa venuje kultúrnej publicistike a mapovaniu života a tvorby menej známych osobností slovenskej literatúry a umenia. V r. 1995 spolu so spisovateľom Drahoslavom Machalom zostavil publikáciu Pocta Belovi Kapolkov chodník. Roku 2002 vydal knihu o slovenských výtvarníkoch Majstri štetca (takisto odmenená Cenou E. E. Kischa a má na Slovensku priekopnícky význam pri popularizácii výtvarného umenia. Nadácia Matice slovenskej mu i s prihliadnutím na to udelila Prémiu Milana Thomku Mitrovského za tvorivé výkony v oblasti výtvarného a slovesného umenia za rok 2003. Roku 2008 publikoval memoárovú knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju.
V KKN pôsobil od roku 2002 ako člen Správnej rady. Od začiatku roku 2008 je správcom KKN.
